O ikone MUP

 

Obraz (ikonu) Matky ustavičnej pomoci, ktorej je zasvätený náš chrám, namaľoval pravde­podobne v 15. storočí mních pochádzajúci z ostrova Kréta. Obraz sa za neznámych okolností dostal do Ríma, kde bol uctievaný do konca 18. storočia v dnes už nejestvu­júcom kostole sv. Matúša. Potom sa obraz viac ráz premiestňoval, a tak upadol do za­budnutia.

 

Matka ustavičnej pomoci však nedopustila, aby jej pamiatka načisto zanikla. Vďaka prozreteľnej zhode okolností obraz roku 1866 pápež Pius IX. odovzdal do opatery redemptoristom, ktorí sa niekoľko rokov predtým usadili v Ríme v kostole sv. Alfonza, ktorý stojí pravdepodobne na mieste pôvodného ko­stola sv. Matúša. Tu je originál obrazu umie­stený dodnes. Dostali ho do opatery misionári, synovia sv. Alfonza, ktorí si veľmi uctieval Matku Božiu a svojich kňazov zaviazal, aby úctu Panny Márie šírili po celom svete.

 

Obraz Matky ustavičnej pomoci a s ním i úcta k Mat­ke Božej sa skutočne rýchlo rozšírili. Z obrazu vzniklo okolo 10 000 autentických kópií a mi­lióny malých tlačených obrázkov.

Okolo obrazu Matky ustavičnej pomoci sa rozvinuli rozličné formy mariánskych pobožno­stí. Zvlášť treba spomenúť ustavičnú novénu, ktorá sa zo Saint Louis v USA rozšírila do mnohých krajín sveta. Vo filipínskej metropole Manilla sa na nej zúčastňuje každú stredu do 120 000 veriacich, v Singapure každú sobotu okolo 20 000 ľudí. Mnoho ľudí, najmä mladých, cez tieto „deviatniky” nachádza vieru.

V súvislosti s rozvojom úcty k Matke ustavi­čnej pomoci povstalo mnoho náboženských zdru­žení, 28 rehoľných spoločenstiev a rozličných apoštolských inštitúcií.

 

Na Slovensku zavádzali úctu k Matke usta­vičnej pomoci pátri redemptoristi zvlášť pro­stredníctvom ľudových misií. Aj keď bola čin­nosť rehole na štyridsať rokov násilne prerušená, úcta k Matke ustavičnej pomoci v slovenskom národe nezanikla. Jej obraz je v mnohých do­moch; v mnohých kostoloch vidieť, ako sa ľudia pred týmto obrazom modlia. Mimo­riadnej úcte sa obraz teší u veriacich východ­ného obradu, kde tiež požehnane pôsobili a zno­vu pôsobia otcovia redemptoristi.

 

O čom nám obraz hovorí

 

Originál je namaľovaný na doske pravdepodob­ne z cédrového dreva rozmerov 52 x 40 cen­timetrov.

Je na ňom zobrazená Božia Matka, ktorá pravou rukou ukazuje na Dieťa Ježiša – On je Vykupiteľ človeka. Tajomné grécke písmená pri hlavách svätých osôb naznačujú, že je tu znázornené druhé zvestovanie. Archanjeli Mi­chal a Gabriel ukazujú Božskému Dieťaťu (tvár prezrádza už zrelého chlapca), čo ho čaká, až vyrastie, a oznamujú svätej Panne: „Budeš Mat­kou bolestnou“.  Dieťa, akoby pred chvíľou odvrátiac tvár od kopije a špongie, vidí prichádzať archanjela Gabriela s krížom. Z ľudského stra­chu pred víziou budúceho utrpenia Ježiš hľadá pomoc u svojej Matky. Privinie sa k nej, až sa mu uvoľní sandálik a chytá sa jej pravej ruky.

 

Matka, cítiac so Synom, pozerá pred seba, pozerá na všetkých ľudí, ktorí idú za Ježišom a nesú svoj kríž. Z preduchovnenej a dôstojnej tváre Madony možno vyčítať hlboký smútok, utrpenie, ale i obetavú lásku. Je to tvár Matk Vykupiteľa, ktorá má v opatere svoje Dieťa i každého človeka.

 

Na ikonách rozprávajú i farby a rozličné symboly. Obraz má zlaté pozadie, čo zna­mená stálosť, nemeniteľnosť neba, prípadne Ducha Svätého. Červená farba šiat Ženy je symbol lásky a plášť modrej farby je zname­ním viery. Žena je celá zahalená vierou; je tou, ktorá ku všetkým Božím plánom vyslo­vuje svoj súhlas viery.

 

Dieťa má zelené šaty, čo v reči farieb zna­mená božstvo. Hnedý plášť odkazuje na spojitosť so zemou – Ježiš je Bohočlovek. On, Boh, prijal prirodzenosť človeka.

Uvoľnený sandálik môže znázorňovať dô­stojnosť Márie, ktorá bola „hodná zaväzovať mu remienky na obuvi”.

Písmená nad postavami sú iniciálky mien – hore Matky Božej a dole Ježiša Krista.

Korunky na ich hlavách sú neskorším do­datkom.

Celú výrečnosť obrazu by sme mohli zhrnúť takto: Matka pre Neho a Matka pre nás. On, človek s obavou, nám podobný. Programom jeho života bolo plniť Otcovu vôľu, a to napriek všetkým úskaliam ľudského života. Ona je Mat­kou – útočišťom s pohľadom k nám a pre nás. Matka ustavičnej pomoci, Matka s pevnou ru­kou, ktorej sa vždy môžeme chytiť.

 

 

Ako uctievať Matku ustavičnej pomoci

 

 

Je potrebné uvedomiť si, že v rozličných obra­zoch i sochách uctievame tú istú osobu – Matku Ježiša Krista, o ktorej nám II. va­tikánsky koncil hovorí: „Márii sa dostalo tej najvyššej úlohy a hodnosti byť Matkou Božieho Syna a preto aj milovanou dcérou Otca a svätyňou Ducha Svätého. Je však zároveň v Adamovom potomstve spojená so všetkými ľuďmi, čo majú byť spasení…

 

Preto sa aj uctieva ako najvynikajúcejší, celkom jedinečný úd Cirkvi a katolícka Cirkev, poučená Duchom Svätým, jej preukazuje de­tinskú oddanosť a lásku ako vrelomilovanej Matke…

 

“A veriaci nech pamätajú, že opravdivá ná­božnosť nespočíva v jalových a nestálych ci­toch, ale vychádza z pravej viery, ktorá nás privádza k uznaniu vznešenosti Božej Ro­dičky a pobáda nás k synovskej láske voči našej Matke a k nasledovaniu jej cností.” (por. LG 53, 67)

 

„Máriino materstvo v poriadku milosti trvá neprestajne odvtedy, čo dala pri zvestovaní svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne zotrvala pod krížom, až kým sa nezavŕši večná spása všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom na­nebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom po­slaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním aj naďalej nám získava dar večného spasenia. S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna, čo ešte putujú a nachádzajú sa v rozličných nebezpečenstvách a úzkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti. Preto sa Panna Mária uctieva v Cirkvi ako Orodov­nica, Ochrankyňa, Pomocnica a Prostrednica.” (LG 62)

 

zdroj:kruciata.sk