Pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska na Filipovku o katolíckej identite
Drahí bratia a sestry!
Obdobie pred sviatkom Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, Filipovku, každoročne prežívame ako obdobie duchovnej prípravy. Hlboký duchovný rozmer tohto obdobia naznačuje aj Markovo evanjelium, v ktorom Pán Ježiš vyzýva svojich učeníkov k bdelosti. Hovorí im, že majú bdieť, lebo nevedia, kedy sa pán domu vráti. Božia výzva k bdelosti je výzvou k nášmu obráteniu. Je apelom na svedomie, aby sme sa v každom okamihu života usilovali žiť podľa evanjelia, a nie podľa sveta. Naše duchovné obrátenie je spojené s radostným očakávaním dobrého Pána. V Prvom liste Korinťanom apoštol Pavol pripomína, čo má Boh pripravené pre tých, ktorí ho nasledujú: budú obohatení milosťou poznania Pána; a tiež dostanú silu vytrvať bez úhony až do konca (porov. 1 Kor 1, 5 – 8).
Ak vo svojom srdci prehlbujeme túžbu po Božom živote, aj náš každodenný život bude stále viac preniknutý vierou. Ak sa otvoríme Božiemu pôsobeniu, dobrý Pán nás bude premieňať, aby sme prinášali hojné ovocie. Takáto premena nemusí byť hneď každému zjavná. Tento proces sa podobá malému semienku, ktoré v tichosti klíči a rastie, a nakoniec je z neho mohutný strom s mnohými plodmi. Takýmto spôsobom vo svojom živote prehlbujeme katolícku – gréckokatolícku identitu. Keď o nej chceme uvažovať, uvedomujeme si, že jej hĺbka sa nemeria len vonkajšími úkonmi, hoci sú prirodzené a veľmi dôležité, ale najmä mierou nášho vnútorného spojenia s Kristom. Na druhej strane vzťah s Kristom sa vždy má prejavovať navonok. Nebol by pravý, ak by sme vonkajšie náboženské prejavy odmietali.
Spoločnosť má určité predstavy, ako sa má katolík správať, čo ho charakterizuje a ako sa v nej angažuje. Tento obraz vychádza z ľudskej skúsenosti, niekedy môže byť nepravdivý a deformovaný, často je ovplyvnený dejinami. Sme katolíkmi, sme hrdí na svoju katolícku vieru a Gréckokatolícku cirkev. To neznamená, že by sme si neboli vedomí mnohých ľudských slabostí, ktoré život Cirkvi v dejinách sprevádzali. Rovnako naša hrdosť neznamená, že by sme chceli znevažovať ľudí iného presvedčenia. My sme však vo viere hlboko presvedčení, že v našej cirkvi sa stáva najlepšie viditeľné práve to spoločenstvo, ktoré založil sám Kristus, keď poveril apoštolov, aby šli, hlásali evanjelium, učili národy a krstili ich v mene Otca i Syna, i Svätého Ducha.
Naša cirkev je naším domovom. Je to miesto, kam sa môžeme kedykoľvek vrátiť ako deti k rodičom. V našich chrámoch nachádzame v Eucharistii živého Krista, ktorý apoštolom sľúbil, že zostane s nimi až do skončenia sveta. Vo sviatostiach nachádzame veľkú duchovnú posilu pre náš každodenný život, aby sme zostali verní nášmu Majstrovi a mali dostatok síl prekonávať prekážky, ktoré pred nás kladie každodenný život. Čím viac prežívame svoje spoločenstvo s Pánom, tým viac naša viera preniká náš život. Čím pravidelnejšie pristupujeme k sviatosti zmierenia a konáme pokánie, tým skôr dokážeme vo svojom svedomí správne rozlíšiť dobro od zla.
Drahí bratia a sestry! Osobný vzťah k Bohu je základom našej ľudskej a katolíckej identity. Medzi duchovným životom a vonkajšími náboženskými prejavmi jestvuje úzky súvis. Pre katolíka je samozrejmosťou v nedele a prikázané sviatky navštevovať bohoslužby či pristupovať k sviatosti zmierenia. Ak by sme sa týchto zbožných úkonov vzdávali alebo ich pravidelne vynechávali, vážne by sme sa mali pýtať samých seba, ako prežívame a rozvíjame svoju vieru a nakoľko nám na nej záleží. Otázka náboženskej praxe je zvlášť naliehavá v prípade výchovy detí a mládeže. Milí rodičia, chceme sa vám poďakovať za náboženskú výchovu, ktorú odovzdávate svojim deťom. Rovnako vás chceme povzbudiť, aby ste s otvoreným srdcom venovali vo svojich rodinách priestor modlitbe a prichádzali spoločne na bohoslužby. Vás, chlapci a dievčatá, milá mládež, chceme pozvať a povzbudiť k odvahe budovať svoj život s Kristom. Majte dobrú vôľu a odvahu na modlitbu, prijímanie sviatostí a duchovný život.
Katolícka cirkev je vaším domovom, vždy tu budete vítaní. Jedného dňa to budete vy, kto bude v rodine odovzdávať posolstvo evanjelia ďalším generáciám.
Katolícka identita sa prejavuje aj v spoločenskom živote. Žijeme v dobe, v ktorej musíme zápasiť o hodnoty, ktoré sa celé stáročia zdali samozrejmé. Naša krajina je dodnes poznačená ťažkým balvanom potratového zákona, ktorý spôsobil nesmierne množstvo utrpenia a duchovných škôd aj medzi veriacimi. Rovnako zápasíme o zachovanie manželstva ako zväzku muža a ženy. Manželstvo muža a ženy, z ktorého vzniká rodina, má svoju výnimočnosť. Žiaden iný vzťah mu nemožno postaviť na roveň. Tu však nejde iba o právo. Je dôležité, aby sme my sami svojimi rozhodnutiami dokazovali, že to chápeme rovnako. Mnoho mladých žije spolu bez sobáša. Jedným zo znakov našej identity by mala byť odvaha robiť rozhodnutia, neutekať pred zodpovednosťou. Rodinné vzťahy nie sú na prenájmom, s možnosťou vrátenia či výmeny. Keď ľudia majú strach zo záväzkov, práve veriaci by mali vedieť povedať: „Som tu pre teba: sľubujem ti lásku, vernosť, manželskú úctu, manželskú poslušnosť a že ťa neopustím až do smrti!“ Nepodľahnime malomyseľnosti: nestavajme budúcnosť na piesku, na spolužitiach „na skúšku“. Prejavme odvahu stavať s vierou − na skale sviatosti, o ktorú sa dá oprieť, keď ľudská krehkosť nevládze.
Ak sa pýtame, čo protirečí katolíckej identite, na prvom mieste je to zanedbanie nášho vzťahu s Ježišom Kristom a nemravný život. Ak sa na jednej strane zúčastňujeme na bohoslužbách, ale zároveň vieme, že ako ľudia sme v niektorej oblasti vážne zlyhali, mali by sme nastúpiť na cestu možnej nápravy a konať pokánie. Nemôžeme sa zmieriť s tým, že svojím spôsobom života vydávame zlé svedectvo o spoločenstve viery, do ktorého sa hlásime. V rovnakom duchu túto pravdu pripomína aj sv. Pavol v Prvom liste Korinťanom. Ak trpí alebo, naopak, je vychvaľovaný jeden úd, spolu s ním trpia alebo sa radujú všetky údy. Katolíckej identite protirečí liberalizmus, ktorý relativizuje základné ľudské a prirodzené hodnoty. My katolíci nemôžeme súhlasiť s eutanáziou, údajnou možnosťou voľby pri tehotenstve, srodovou ideológiou alebo so zmenou pojmu manželstva. S katolíckou identitou nie je v súlade ani taká forma vlastenectva, ktorá kladie národ nad akékoľvek iné hodnoty. Sme si vedomí, že spolužitie ľudí rôznych národov, rás a jazykov nie je jednoduché. Všetci sme však stvorení na Boží obraz, za každého človeka zomrel Kristus na kríži. Vžiadnom prípade nesmieme urážať, znevažovať alebo fyzicky útočiť na ľudí pre ich farbu pleti, národnosť alebo náboženstvo. Rasizmus a antisemitizmus nemajú s katolíckou vierou nič spoločné.
My katolíci, či už ako voliči, alebo verejní predstavitelia by sme sa mali vo verejnom živote správať tak, aby boli naše postoje v súlade s našou vierou, nikdy nie proti nej. Z toho vyplýva, že by sme v žiadnych voľbách nemali podporovať takých kandidátov, ktorých postoje sú v zásadných otázkach s našou vierou v rozpore.
Drahí bratia a sestry! Pán Ježiš nás v evanjeliu vyzýva k bdelosti. Je to jeho žiadosť o oživenie nášho duchovného života a uvedomenie si jeho zmyslu. Sme pozvaní k hlbšiemu a radostnejšiemu spoločenstvu s Pánom. Čím viac budeme naozaj duchovne žiť, tým autentickejšie budú aj naše vonkajšie prejavy: katolícka viera sa dôslednejšie prejaví aj v rodine, zamestnaní, škole i vo verejnom živote. Ďakujeme vám za vaše úsilie zostať Bohu verní na každom mieste, kam vás postavil. Vážime si, že aj v rozličných ťažkostiach, ktoré denne prekonávate, hľadáte prameň posily v modlitbe, Božom slove a Eucharistii. V tomto období Filipovky vám a vašim blízkym na príhovor Presvätej Bohorodičky vyprosujeme hojnosť Božích darov, aby ste potom mohli prežiť milostiplné a pokojné sviatky Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, ktoré nech sú predzvesťou našej blaženej večnosti.
Zo srdca vás žehnajú
biskupi Slovenska